Bola som normálny zamestnanec v spoločnosti, ktorá sa chváli skvelým menom. Pche …vraj skvelým, kdekoľvek sa pohnem počujem, ako na nu nadávajú. Už nehovorím, kde a pre koho pracujem. Produkty, ktoré ponúka sú niektoré vskutku skvelé, ale ten full servis. Nejde o prevádzku, či ekonomické …všetko funguje tak, ako má, ľudia pracujú a ani práca nadčas pre nich nie je neznámym pojmom. To všetko tí hore. Dlho trvá, kým podpíšu doklady na základe, ktorých vyplatíme peniaze. K jednému podpisu sa človek dostane v priebehu dvoch, troch dní a potrebné sú štyri. Naozaj neviem, kde moja kolegyna berie toľkú trpezlivosť. Práca, ktorú robím je zaujímavá, zvládam ju celkom rutinne. Už mám pocit, že ma nič neprekvapí a nič nové sa už nenaučím. Ale pohoda. Kolektív je fajn, naša šéfka tiež. Vyšla z nášho kolektívu a tak sme si navzájom už predtým obrúsili hrany. Aj môj plat ujde. Niežeby som neprijala zvýšenie, ale tu to zrejme neprichádza do úvahy. Najmä, ked porovnám platy svojich kolegýn. Aj ked sa o platoch nehovorí, máme aký taký prehlad. Sú totiž zamestnacami našej spoločnej matky a ja jej dcéry. Zamýšľam sa nad tým do kedy ešte budú ľudia ochotní pracovať pre tých, ktorí si ich snaženie nevážia, ktorým je jedno, či si zamestnanca udržia, alebo nie. Myslíte si, že prehánam. Ani náhodou. Pravidelné mítingy, na ktorých sú zamestnancom vymývané mozgy, kde je prezentované, že všetci môžu byť finančné spokojní, ved priemerný zárobok je tak okolo 1500 eur. He … možno, ked sa zráta mzda upratovačky a vedúceho a vydelí dvomi. Dalej, že tým, ktorým sa nepači môžu kľudne odisť, ved na úradoch prace na každé jedno miesto v tejto spoločnosti čaká 20 dalších. Jasne … generál má pravdu … jedna taká zamestnankyna sa bude učiť najmenej tri roky, aby odviedla bezchybnú robotu. Ale čo, ved je to jedno, že robime s peniazmi… v takom množstve, ktoré sa bežne posiela sa aj miliónik, spôsobený chybou stratí. Myslíte si, že je to scifi ? Veru nie. Také čosi existuje a zamestnanci to trpia. Aj ked nemajú manažérske znalosti, máloktorému chýba sedliacky rozum. Netrvalo dlho a skvelé snaženie vrcholového manažmentu zlikvidovalo dcéru. Dalo sa to čakať. Zamestnanci dcéry sú diplomaticky presviedčaní, že je len formálnou stránkou veci, aby podpísali zmenu sídla spoločnosti, ktorá sa robí na poslednú chvíľu. Takmer všetci podpísali. My trošku uvedomelejší sme nepodpísali. Rebélia ? Nie zdravý rozum. Samozrejme, že sme okamžite získali nálepku nežiadúci, ale napriek tomu nám proforma dali ponuku. To určite. Iba šialenec, či samuraj zbožnujúci harakiri sa nechá polapiť. Podpíše a skončí na ulici bez odstupného. Ze to nie je možné. Ba veru je. Z tých, ktorí podpísali vo firme už nie je ani noha, odišli na základe vlastných výpovedí a bez odstupného. Hromadnému prepúšťaniu sa firma vyhla veľmi šikovným ťahom na základe podpísania nových pracovných zmlúv so skušobnou dobou tri mesiace. A hádajte koľko ich ostalo. Ani jeden. Pomaly ubiehajú den za dnom a ja som vo firme posledny den. Do poslednej chvile som zaúčala dve nové a snažila sa do nich vtlačiť, čo najviac. Nadišiel čas odchodu. Lúčim sa s kolegynami aj so šéfkou. Nemám v očiach slzy ani pocit ťažoby. Už tu nik, koho som poznala z dcéry nie je. Všetky kolegyne aj šéfka sú noví ľudia. Neostal nik. Rozlúčka bola milá, kolegyne mi povedali, že ma poznali naozaj radi aj napriek tomu, že to bolo len pár mesiacov.Dostala som prekrásnu kvetinu v kvetináči na pamiatku a dve knihy. Tešila som sa z toho, knihy sú o tom, čo ma zaujíma o ľudoch, správaní sa, vnímaní a cíteni a aj o tom ako sa k nim treba správať. Celý život žijem s vlastným krédom, že budem robiť to, čo ma baví a pracovať pre takého človeka, ktorého si budem môcť vážiť ako odbornú, či ľudskú autoritu. Možno preto som sa rozhodla nezotrvať. Zmenilo sa vedenie, spôsoby a praktiky krízového manažmentu naznačovali, že mám hľadať nového šéfa.