Verim, že laska je prijatie partnera.
Verím v lásku, ctim si vztahy a nemám záujem o zadaných mužov … o intimnostiach a sexe sa zasadne nebavim na nete ani v širšom okruhu.
Na stretnutia s každým mám vlastný nazor … ak mám pravdu povedať nie je mi po chuti správať sa k ľuďom a nechať iných správať sa ku mne konzumne ako nakupovať v obchode ….za účelom výberu, vyskúšania vhodného oblečenia. Stretká typu dáme kávu ( nech si ťa omrknem ) a potom sa uvidi …nepovažujem za príťažlivé …ak si mám s niekým voľne a príjemne pokecať na to povrchné známosti nie sú dosť dobré. Rada sa stretnem s takou osobou, ak budem cítiť, že ma ten človek zaujal, máme si čo povedať … myslím, že je osobnosť a stretnúť takého človeka má zmysel nie len pre stretnutie samé.
Mnoho ľudí má názor, že moje požiadavky na partnera sú prehnané a nesplniteľné. Nie je to zidealizovaný muž, nie je to superman, nie je to človek vlastniaci vily, niekoľko áut, so stádom koní a rančom, ale vyrovnaný a spokojný muž, ktorý má všetko okrem ženy, ktorú by miloval. Ruku na srdce je vari nesplniteľné chcieť, aby ste milovali a boli milovaný ? Je vari neskutočné cítiť sa po boku iného príjemne? Cítiť vzrušenie a radosť z jeho prítomnosti? Myslím si, že prirodzene každý skryte po súlade túži.
V tejto dobe sa mnohí snažia ukryť hlboko do vlastného vnútra svoje túžby a obrniť sa netýkavosťou, ľahostajnosťou a konzumným spôsobom prijímajú aj opačné pohlavie. Držia si odstup od ľudských citov, chránia sa, aby nakoniec oni neboli zraniteľní práve preto, že sami dokážu cítiť, veriť a ľúbiť.
Nebudem nikoho presviedčať, či liečiť z tejto modernej choroby spojenej so strachom nesplniteľných meradiel o tom aký má byť muž, ktoré diktuje zažitý predsudok v spoločnosti „robocop„, ktorý všetko zvládne, nikdy nezlyhá, ani jeho opak výtvor tejto doby muž -parazit, ktorý prežíva len na úkor iného a najlepšie na partnerke. Nakoniec sa predsa len vraciam k pôvodnému … rovnováha je spokojnosť a spokojnosť je aj šťastie.