Láska nie je len slovo

31. mája 2010, mili911, personality change

Je bežný deň a ja som súčasťou života svojich blízkych, priateľov, kolegov aj známych aj neznámych. Nepchám sa im násilne do života, len ho spoločne s nimi zdieľam. Každý deň je pre mňa niečím výnimočným. Prináša celé spektrum ľudských emócií, radosť, žiaľ, smútok, znepokojenie, neistotu, strach alebo hravosť.

Tým, že trávime čas v spoločnosti ľudí ubolených, nešťastných, nahnevaných alebo smutných odovzdávame svoju vlastnú energiu tým, ktorí ju potrebujú a v momentálnej situácií nevedia čerpať z vlastných zdrojov.  Nie je však nevyhnutné, aby sme sa začali cítiť podobne. Záleží od nás ako dokážeme vlastnou energiou pracovať a disponovať.

Priateľka smúti nad rozpadnutým vzťahom a ja sa vciťujem do jej uboleného srdiečka a nechávam ju prežiť bolestné pocity, hnev alebo rozčarovanie. Venujem jej toľko času, koľko uznám za vhodné, aby som jej situáciu uľahčila. Dávam, len toľko, koľko chcem dať.

Som pri nej lebo cítim, že sa potrebuje vyžalovať, vyplakať a zbaviť nahromadených emócií. Nechcem prežívať jej bolesť, hnev, alebo úzkosť. Pokúšam sa vcítiť do nej. Sú to jej pocity, ktoré má vo svojom vnútri.

Som pri nej, aby som jej ich pomohla spracovať a povzbudila ju, že to, čo cíti je úplne v poriadku. Každý máme vlastné prežívanie a za svoje pocity sa nemusíme hanbiť. Je to úplne v poriadku, ked sa hneváme, že nám partner ublížil, je v poriadku ak plačeme nad sebou, či svojou láskou z dôvodov uboleného srdca. Je v poriadku, ked si dávame načas a spracovávame svoje pocity. To čo nie je v poriadku, ked sa s pocitmi stotožníme a prispôsobíme im svoj další život.

Stojím pri svojej priateľke poskytnem jej čas, aby sa jej pocity vykryštalizovali, aby ich prežila a napokon zhodnotila a získala od situácie odstup. Počkám, kým sa  upokojí a pokúsim sa jej otvoriť obzor.

Som tu, aby som jej pripomenula, že je nádherná bytosť s osobitými vlastnosťami a prežívaním.

Som tu, aby som jej pripomenula radosť, ktorú nám prinášala a môže znovu.

Som tu, aby som jej pripomenula, že nik iný ju nesúdi za chyby, len ona sama.

Som tu, aby znovu uverila, že je jedinečná a má môj obdiv a lásku.

Som tu, aby si spomenula na nikdy nevyschýnajúcu studnicu lásky, ktorá sa rodí v nej a s ňou aj odpustenie.

Odpustiť tomu, kto jej ublížil, prepustiť pocity, ktoré ubližujú jedine jej samej. A nechať minulosť odísť.

Je ťažké žiť v prítomnosti, ked nás neustále budú zožierať pocity zo skúseností z minulosti. Dnes je iný deň ako bol ten včera a iný ako ten zajtra.

Usmej sa, vystúp spoza toho múru, ktorý si si postavila a dovoľ, aby láska tých, ktorí ťa majú radi prúdila k tebe priamo.