Skončil sa nám predvolebný, volebný a ešte nás čaká povolebný hurhaj. Som rada, že sú voľby za nami aj keď človek môže byť rozpačitý a neistý, čo ho bude v nasledujúcich štyroch rokoch čakať, ak nepatrí medzi vyššiu strednú vrstvu, ktorú by tešila pravicová vláda ani medzi vrstvu najvyšších, pre ktorú by existencia nejakej ľavicovej vlády neznamenala likvidáciu.
„Som bežný občan, mám sa fajn, raz nepočítam počet broskýň do sáčku inokedy mi musia stačiť dve, obe pre mladšiu generáciu. Raz som obyčajný zamestnanec, ktorý berie mesačnú mzdu, inokedy človek odkázaný na podporu v nezamestnanosti, alebo takzvaná samostatne zárobkovo činná osoba pokúšajúca sa samozamestnať. Za každých okolností som však človek a chcem akékoľvek životné zmeny vo svojom pracovnom, rodinnom živote prežiť na úrovni. Je desivé, keď sa krivka životných zmien v osobnom živote pohybuje v šialených výkyvoch a padám až na hranicu toho, čo by som nazvala jeden krok pred samovraždou. Som len malý článok v tomto súkolesí no aj tak si zaslúžim nebyť ako spieva jeden známy hiphoper : Potkan, hajzel, riť mi vytri.“
Ja, obyčajný človek, čakám čo bude … bojím sa, veľmi neverím, že sociálna politika v našom štáte bude taká, že ak bude treba, prežijem svoje krízové, pracovné, či osobné obdobie na úrovni, tak aby mi v takom období stačilo znížiť svoje nároky tým, že na raňajky nebude rožok s maslom a šunkou, ale len s maslom. Bojím sa toho, že akékoľvek horšie obdobie zasiahne nielen do materiálnej, ale vyslovene existenčnej úrovne tých, ktorí sa ocitnú na mínusovej krivke. Pretože ako je viac menej o pravici známe preferuje individuálnu zodpovednosť jedinca za svoj vlastný život. Takže ak som teraz dole šliapnite mi na krk, veď som padol … a nepatrím medzi šikovných ľudí, veď tí majú zelenú a idú smerom nahor.
Zatiaľ televízor neopľúvam, hoci aj to sa môže zmeniť, pretože neexistuje permanentný vzostup u nijakého jedinca. Neohrozujúce pády prežívajú bez podpory len tí, ktorí sa narodili so striebornou lyžičkou v ústach, či mali bohatých rodičov, alebo šťastie presadiť sa na lukratívnom mieste, či disponujú inteligentným oblbovaním a lepkavými prstami a stihli nakradnúť, či novodobejšie „podnikaním“ zbohatnúť.
Tých ostatných náhle životné zmeny, nezamestnanosť, ochorenie, invalidita a podobné sociálne faktory dokážu dať pekne dolu.
No zbohom, človek … si individualita, jednotka jedine za seba zodpovedná, keď budeme ukazovať prstom, čo všetko si máš zabezpečiť, zaplatiť, ale nula, keď budeš v núdzi.
Štatistické číslo, ktoré sa priživuje na štáte a nímand, ktorý sa nedokázal postarať sám o seba.
Heeeeej nula… aj ty si volil ? Teraz neplač, drž sa zuby nechty v svojom zamestnaní, nevadí, že sú na teba ako otrokári, nevadí, že sa nedodržiava nejaký ten týždenný pracovný čas, nevadí, že výplata mešká, drž hubu a rob, aby sa ti nestalo, že sa ocitneš v sociálnej sieti.
Tak sa držme všetci a prežime to v zdraví.