Milujete nás, no máme aj Vašu dôveru ?

17. októbra 2010, mili911, personality change

Sme mladí, začíname žiť svoj vlastný život.

Sme dospelí a chceme rozhodovať o svojom živote sami.

 

V škole sme nazbierali vedomosti, zdokonalili sa v jazykoch a vstupujeme do reálneho života.

 

Prvé zamestnanie, prvý vážnejší vzťah, prvé hospodárenie so zarobenými peniazmi sú pre nás nové príležitosti ako si dokázať svoju vlastnú hodnotu, pretaviť to, čo sme si doniesli od Vás našich rodičov do praxe.

Musíme sa naučiť na vlastnej koži odkiaľ a kam vedie ochota pomáhať, vľúdnosť, či nezištnosť, čo od nás vyžaduje spoločnosť, nadriadení, či noví známi, alebo priatelia.

Len v reálnom živote sa môžeme naučiť sa komunikovať a správať sa samostatne voči nadriadeným, kolegom, či voči svojmu partnerovi,

Len sami odkázaní na seba si môžeme zdokonaliť sociálne zručnosti, naučiť sa zvládať svoje negatíva, vycibriť svoje kvality.

Nik nezrkadlí naše správanie, či konanie ako tí, ktorí nie sú našimi príbuznými.

Nastal čas, aby sme sa prejavili v dravom prostredí reality, ktoré nás lepšie pripraví na život, musíte nám veriť, pretože nám nepomôže neustále byť  v prostredí zaštíteného Vašou láskou, starostlivosťou a porozumením.

Pomáhali ste nám, kým sme boli malí, hojili ste naše boľavé duše, keď sme prechádzali prvými prehrami, sklamaniami, či odmietnutiami. Vaša láska a sila, Vaša pozornosť a starostlivosť nám bola všetkým.  Odovzdávali ste nám veľa informácií i vzorcov správania v rámci rodiny aj spoločnosti.

A dnes je čas ukázať, čo všetko sme si osvojili.

Možno utŕžime zopár kopancov, možno si vyrobíme niekoľko nedorozumení, alebo sa dopustíme niekoľkých chýb, ale to patrí k procesu osamostatňovania.

Dôverujte nám a verte že to zvládneme, tak ako sme dôverovali my Vám, keď sme boli malí a v našom malom svete ste znamenali stred vesmíru, jedinú skutočnú istotu práve Vy.

Milujeme Vás aj keď sme sa od Vás odtiahli a máte pocit, že Vás už nepotrebujeme.

Opäť sa k Vám vrátime a budeme s Vami hovoriť o svojom živote, či postojoch, práci, alebo vzťahu no už nie ako deti, ale ako dospelí, ktorí konzultujú svoje plány, konanie, radosti, či starosti s tými, ktorým najviac dôverujú.