Koľkí z nás si túto vetu môžu povedať úprimne a od srdca.
Každý dospelý človek, ktorý sa chce postarať o svoju rodinu a zabezpečiť jej potrebný štandard pracuje, alebo má snahu pracovať.
Mnohí z nás už dávno nepracujeme v odbore, ktorí sme vyštudovali preto, že sme si ho zvolili nie veľmi vhodne vzhľadom na naše dispozície, alebo zdravie. Iní v ňom nepracujú pretože nimi zvolená profesia nie je žiadaná na pracovnom trhu, alebo a to je ten najpravdepodobnejší dôvod robíme takú prácu, ktorá nám prinesie najvyšší zárobok. Často robíme to, čo nás nebaví, ale ako sa hovorí niečím sa musíme živiť.
Mnohí z nás sú potom v priebehu svojho života z takejto práce frustrovaní. Cítia sa nenaplnení, prežívajú stres, vyvíjajú čoraz väčší tlak sami na seba, aby dokázali podať potrebný výkon a aby v práci, ktorú “ musia vykonávať“ nezlyhali.
Schválne som slová musia dala do zátvoriek. Je to preto, lebo nič také v skutočnosti neexistuje. Tlak, že niečo musíme vyvíjame na seba úplne sami a hľadáme rôzne racionálne dôvody, pre ktoré tak činíme, aby sme ospravedlnili vlastný strach, pocity viny, alebo neochotu niečo zmeniť, či pocity, že si niečo nezaslúžime.
Práve naopak ako jediné bytosti vo vesmíre máme slobodnú vôľu a možnosť zvoliť si taký spôsob života, ktorý nás napĺňa a činí šťastnými a spokojnými.
Nie nehovorím o idealizme, ani nesnívam s otvorenými očami, ani nie som odtrhnutá od reality života. Myslím to úprimne a s plnou vážnosťou.
Myslím si, že každý človek je ojedinelou a unikátnou bytosťou, ktorá ma neopakovateľné vnímanie, cítenie, prejavovanie a nadanie. V každom z nás sa skrýva poklad tvorivosti v rozličných oblastiach, ktorý sme schopní odkryť, pokiaľ sa zbavíme strachu. Strach a neochota zmeniť zabehnuté a spoločensky žiadúce očakávania nás nútia robiť vo svojich životoch kompromisy. Kompromisy, ktoré nám postupne odoberajú aj energiu pretavovať svoje sny v skutočnosť. Ak myslíte, že žartujem, skúste sa zastaviť a položiť si otázku : Čo chcem? Ako sa v tomto momente cítim ?
Ak je vaša odpoveď na prvú otázku rovnaká ako vaše túžby, odpoveďou na druhú otázku budú dobré pocity.
Ak je vaša odpoveď na prvú otázku rozdielna ako vaše túžby, pravdepodobne odpoveďou na druhú otázku budú negatívne, alebo rozpačité pocity spokojnosti.
Práve tieto pocity by nás mohli nasmerovať k tomu, aby sme zmenili svoj život a hľadali ten správny spôsob a postupne kráčali po vlastnej ceste za svojím cieľom.
Niekedy sa na túto cestu dostaneme nedobrovoľne, tým že nás vykopnú z práce ako nadbytočných, či spoločnosť v ktorej pracujeme skrachuje. Už len tá situácia nie je nič moc, ale ani načasovanie.
Zrazu sa ocitneme na úrade práce, chodíme, hľadáme nové uplatnenie. Absolvujeme desiatky pohovorov, alebo aj nie. Poslednou najčastejšou skúsenosťou je, že sa vám nik zo spoločnosti ani neozve. Prichádzajú rôzne negatívne pocity, postupne aj ekonomické ohrozenie. Niektorí sa dokážu však zastaviť a nájdu si čas popremýšľať, iní stretnú, či vyhľadajú tých, ktorí ich motivujú, podporia a zbavia strachu ísť za vlastnými snami, alebo im pomôžu objaviť to, čo bolo v nich kdesi hlboko ukryté a potlačené raciom.
Mladá žienka s ekonomickým vzdelaním, pracujúca od školy 12 rokov v jednej nemenovanej poisťovni dnes vyrába šperky: Jej práca je ojedinelá, každý kus je originál. Vyrába len tak v návale tvorivosti, alebo priamo na zákazku. Práca ju baví a napĺňa. Z tváre jej žiari úsmev a dobrá nálada. A ligotavé čačky majú úspech. Predávajú sa jedna radosť. Kým dotvorí jednu kolekciu už je dopyt po druhej. Nie ešte nezískala vilu s bazénom ani jachtu v Chorvátsku, ale ani nehladuje.
Verím, že sa jej bude aj naďalej dariť, veď inak to ani byť nemôže. Človek, ktorý robí s radosťou prácu, ktorá ho baví, má neustále dostatok energie hľadať spôsoby ako sa presadiť.
Pre mňa je život úžasný a napĺňa ma šťastím, keď vidím, že som prispela malým zrnkom k tomu, aby ho aj ten druhý prežíval v naplnení, šťastí a spokojnosti.
Ja i ona robíme prácu, ktorú milujeme a darí sa nám skvele. Obe sme využili právo slobodnej voľby a talentu, ktorý máme každá v inej oblasti.