Žijú v spoločnosti, ktorú všetci tvoríme.
Pokrytecky tomu hovoríme, že je to daň za popularitu, za talent, ktorí majú, za veľa peňazí, o ktorých sa nám bežným ani nesnívalo.
Majú lepšie autá, krajšie domy, pestrejší život, lepšie handry, pohybujú sa luxusných kaviarniach, či obedujú drahšie jedlo. Známe osobnosti, speváci, politici, hviezdy, či hviezdičky v takom, či onakom biznise. Všade sa o nich hovorí, zapnete televízor, či rádio, otvoríte noviny, časopisy…. sú všade. Kto, kde, s kým o čom, za koľko… to všetko ľudí zaujíma. Naozaj ?
Bez ohľadu, či som alebo nie som známa osobnosť, som človek.
Mám právo na súkromie, v ktorom som v bezpečí, kde sa môžem vyplakať, kde si môžem bez svedkov poškrabať zadok, kde sa môžem vykričať, kde môžem byť strapatá, usoplená, kde mám dostatok času nájsť vnútornú rovnováhu, kde sa môžem dať dokopy a byť opäť in.
Som úžasná, krásna, dokonalá, s perfektnou postavou, bezchybným úsmevom aj zubami, bez jediného faldíku na postave, s dokonalým účesom, Tvorím idol…. no nie som modla. Som len človek …. som idol pre tých, ktorí na mne niečo obdivujú a nešťastník pre tých, ktorí striehnu na moje chyby… stoj čo stoj ma zhodiť z pomyselného piedestálu.
Premýšľam, prečo dovolíme iným, aby nám siahali na naše práva, aby nás zneisťovali, oberali o bezpečie, prečo nám berú právo učiť sa, hľadať, robiť chyby.
Prečo podporujeme tých, ktorí parazitujú na nedokonalosti a slabostiach iného človeka.
Prečo dovolíme, aby nedokonalý človek súdil, vytváral odsudky, či podnecoval kritiku, alebo negatívnu mienku o inom nedokonalom človeku.
Kde na to vzal právo ? Tam, kde obmedzil to naše ?
Rozhodla som sa, že využijem svoje práva a nebudem kupovať noviny, či časopisy a podporovať tých ktorí profitujú z obmedzovania práv iných.
Odo dnes kupujem len knihy… nie, nevyhlasujem vojnu tomu, čo sa mi nepáči, s čím nesúhlasím, ale volím si to, čomu verím, čo sa mi páči, čo chcem vo svojom živote mať, čo chcem vo svojom živote zažívať.