Každý deň je pre nás niečím výnimočný. Pre mňa je tento týždeň výnimočný prinajmenšom 3x. Trikrát po sebe mi totiž zmazali články. Je to až smiešne, že koľká snaha a prečo ? A hlavne úplne zbytočná :).
Nič, ale poďme sa na to pozrieť z iného súdka.
V psychológii sa tento termín volá vytesnenie.
Vytesnenie alebo represia alebo vytlačenie alebo nesprávne potlačenie (z nem. Verdrängung) je obranný mechanizmus, ktorý vylučuje podnet, vyvolávajúci napätie a nepokoj z vedomia; proces, ktorý vyčleňuje špecifické psychologické činnosti alebo obsahy z vedomia, zo systému vedomého vnímania. Vytesnené obsahy sú neuvedomiteľné, proti možnosti vedomého vnímania týchto obsahov je v psychologickom poli jedinca postavená mentálna hrádza, zabraňujúca možnosti zvedomenia vytesnených obsahov.
Vytesnenie sa chápe ako obranná taktika (obranný mechanizmus) človeka proti vnútorným zážitkom viny, agresie a úzkosti. Vytesnenie sa udržuje tzv. cenzúrou, psychologickým systémom silových vlastností, ktorý zabraňuje vytesneným materiálom, aby sa uvedomili.
Cenzúra však vytesnený materiál prepúšťa do vedomého vnímania vo forme symbolizovaných, zhustených, presunutých obsahov a to najčastejšie v snoch, chybných výkonoch (prerieknutie, prepísanie, prepočutie, založenie, zabudnutie atď.) a v mytologickom spracovaní základných tém ľudského života a spoločenského bytia. Vytesnený materiál sa uvedomuje iba za určitých špecifických podmienok. Treba rozlišovať medzi vytesnením a potlačením, čo je viac menej vedomé odsúvanie určitých mentálnych obsahov z ohniska pozornosti a vedomého vnímania.
Proces vytesnenia je jedným z hlavných vysvetľujúcich princípov vývoja spoločnosti v psychoanalytickej antropológii.
Toto je presná definícia z wikipédie.
Takže si to skúsme rozobrať.
Celková podstata činu, zmazanie, zakrytie, urobenie neviditeľným nejaký článok jeho obsah nedokáže vytesniť. Vibrácie myšlienky, slová textu nedokáže vziať späť, pretože ich rezonancia pretrváva v oblasti vedomia. Nič to, že nie sú na nástenke aj napriek tomu sa stali súčasťou vedomia každého, kto im venoval pozornosť a v podstate aj tá malá chvíľa fyzickej existencie stačila, aby sa stali súčasťou univerzálneho vedomia.
Podstatné v celej záležitosti je vysporiadanie sa s vibráciou, ktorá vznikla nielen na mentálnej úrovni ale aj fyzickej existencie a vytvorenie postoja, ktorý sme si k danému textu urobili. Ak sme sa z akéhokoľvek dôvodu, či zámeru, alebo negatívnej energie k textu postavili v deštruktívnych vibráciách, vytvorili sme spätný mechanizmus, ktorý sa ako bumerang bude vracať na opätovné vedomé vysporiadanie dovtedy, kým sa nepretransformuje do konštruktívnej vibrácie.
A ako sa v terapii zakaždým doporučuje – nestrkať hlavu do piesku. Človek nie je dokonalý tvor, nie je schopný vždy zaujať konštruktívny postoj. Má množstvo nedokonalosti, emócií, pocitov, ktoré s ním lomcujú. To však nie je dôležité, dôležitý je zámer a ochota a cesta sa vždy nájde. Tak či onak, skôr, či neskôr sa v súlade s jedným s vesmírnych zákonov – zákona polarity- deštruktívne transformuje na konštruktívne.