Aj tento príbeh zrkadlí najvernejšiu podobu lásky a predstavu o partnerovi, ktorú má niekto ukrytú niekde v pravej hemisfére.
Marek sa s Dankou spoznali v zamestnaní. Iskra medzi nimi preletela takmer okamžite ako Danka nastúpila k nim na oddelenie.
Od tej chvíle tvorili nerozlučný pár. Mali veľa spoločného. V práci sa dopĺňali a taktiež pracovne spolupracovali. Chodili spolu na obed. Po práci trávili čas prechádzkami, stretávaniu sa so známymi, návštevovali výstavy, alebo len tak ruka v ruke prechádzali mestom, všímali si okolie, pohybujúcich sa ľudí v ňom a diskutovali. Neskoro večer sa rozlúčili a odchádzali každý do svojho domu. Po príchode domov jej Marek ešte zavolal, či prišla v poriadku a nezriedka spolu telefonovali až do neskorých nočných hodín.
O necelé dva mesiace sa dohodli, že by nebolo od veci začať bývať spolu, veď aj tak spolu trávia skoro 24 hodín denne.
Všetko plynie ideálne. No do existujúceho príbehu o láske zasiahne zmena. Danku vedenie povýšilo a vyslovilo požiadavku, že si musí urobiť vysokú školu. Danka je šikovné žieňa, je rozhľadená a ráda sa učí. O vysokej škole uvažovala už v minulosti, len sa akosi nerozhýbala včas, aby si podala prihlášku. Tentoraz je to iné. Firma ju priamo na VŠ vysiela a bude ju podporovať. Splnil sa jej sen a s tou najlepšou podporou. Aj Marek zdieľa jej nadšenie nadobudnúť nové vedomosti, berie do úvahy aj jej kariérny rast. Plne ju podporuje a teší sa s ňou.
Danku povinnosti školáka úplne pohltili. Po príchode z práce si na chvílu ľahne, alebo vybehne za spolužiakmi pre nové materiály na štúdium. Často potom do noci trávi čas nad skriptami. Aj Marek sa medzitým zmenil. Predtým bol veselý, šťastný a spontánny a teraz jej sústavne vyvoláva a zisťuje, kde sa práve nachádza. Spočiatku mu trpezlivo odpovedala a vysvetľovala prečo to i ono musí urobiť, zariadiť. Často sa však pristihne pri myšlienke, že mu telefón ani nezdvihne, nech mu pokaždé nemusí desať minút vysvetľovať, čo robí a kde. Danka vníma skutočnosť, že je Marek k nej silne pripútaný, ale nevidí v tom neurotickú potrebu mať ju neustále pri sebe, vníma jeho správanie skôr ako prejav jeho intenzívnej lásky.
V každom telefonáte, pri každom rozhovore ju neustále ubezpečuje o svojej veľkej láske a o tom, že by bez nej nedokázal žiť.
Zamilovanému človeku netreba veľa a Danke jeho slová robia dobre. Má pocit výnimočnosti a toho, že takúto lásku prežije len málokto vo svojom živote. Tiež ho miluje a túži byť stále s ním.
V štvrtom roku štúdia ju vysiela firma na dvojtýždňový zahraničný pobyt, na ktorý pocestuje o mesiac. Takmer ihneď potom ako to Marekovi povedala mala pocit, že sa niečo hrozné stane. Marekovi praskli nervy a zaprisahával ju, aby nikam nešla, lebo on by to bez nej nevydržal. Snažila sa mu vysvetliť, že to nie je tak dlhý čas. Čo sú to dva týždne oproti šiestim rokom, ktoré sú spolu. Na jeho tvári však videla, že mu veľmi jej argumenty nepomáhajú. Buchol dverami a odišiel. Celú noc sa neukázal, každú chvíľku kontrolovala mobil, či tam nenájde nejakú správu, alebo zmeškaný hovor. Ani stopa.
Cíti ako veľmi jej chýba…. napokon sa ozve a jej sa zjavne uľaví, keď počuje jeho hlas. Uvedomuje si, že jeho správanie odzrkadľuje strach zo straty partnera a že aj ona sama je na tom podobne ako on.
Ľudia s príbehom závislosti sú k sebe silne až úzkostlivo pripútaní. Pričom sa nachádzajú v komplementárych pozíciách.
Pozícia “ závislého „, je dominantná – je to ten, ktorý hľadá vzťah a zo vzťahu neodchádza aj keď už vzťah stráca zmysel, či končí.
Pozícia „spoluzávislého“ je spolupracujúca. Je to človek, ktorý podporuje rolu závislého. Nevedomky pomáha udržiavať správanie toho druhého.
Problém nastane vtedy, keď sa závislosť na vzťahu zo strany závislého začne stupňovať a spoluzávislý sa vo vzťahu začne dusiť. Pre závislého je blízkosť partnera ako droga. Vypĺňa ňou všetky aspekty svojho života. Preto túžba spoluzávislého po nezávislosti a väčšej slobode je pre závislého nočnou morou. Abstinenčným príznakom. Hrozba, ktorá v ňom ešte viac upevňuje úzkosť a silnejšie prejavy závislosti. Nastáva zhoršovanie vzťahu, ktorý sa v prevažej miere končí rozchodom.
V role závislého dominujú mentálne vzorce podobné týmto :
– nevie si predstaviť svoj milostný život bez svojho partnera
– bez neho by bol úplne zúfalý
– jeho neprítomnosť pociťuje ako nedostatok kyslíka
– jeho život nemá bez jeho partnera zmysel
– nedokáže žiť bez svojho partnera
– jeho šťastie je takmer úplne závislé od partnera
– bez neho je akoby paralyzovaný
– jeho prítomnosť ho akoby nabíjala a aktivizovala
Mareka a Danku spojil rovnaký príbeh, ktorý sa príchodom zmien postupne prepisoval na strane spoluzávislého, čiže Danky.
Je len na nich ako budú ochotní zapracovať zmeny vo svojich životoch a spolu prepísať ich príbeh lásky.
Ak sa to neudeje na oboch stranách, zmena príbehu nastane aj bez ich pričinenia a pokiaľ sa teraz nerozídu, môže vzniknúť nový príbeh napríklad policajný alebo hororový,
Ale to až nabudúce.
Celá debata | RSS tejto debaty