http://mili911.blog.pravda.sk/

Zo všetkých strán sa na nás valí návod na vzor  humanizmu, tolerancie, rozširovania pochopenia a ochoty pomáhať v celosvetovom merítku. Návod ako nebyť rasistický, homofóbny, nehumánny, xenofóbny, šovinistický, nacionalistický  a iné nálepky, ktorými  liberálni politici, liberálni občania a naša liberálna a moderná mládež častuje všetkých, tých, ktorí majú iní názor .

Liberalizmus – sloboda v myslení, konaní, prejavovaní je naozaj skvelá vec. Najmä, keď sa snúbi so zodpovednosťou za myšlienky, činy a konanie. Hovoríme o osobnej zodpovednosti, nie o kolektívnej zodpovednosti ani o zodpovednosti toho druhého na koho ju prenesieme.

Neustále počúvame ako treba byť otvorení svetu, ľuďom, spoločnostiam, no nevidíme otvorenosť liberálnych politikov voči tým, ktorých majú najbližšie svojim voličov. Ešte stále zbierame vrchnáčiky fliaš, aby sme pomohli dieťaťu s rakovinou, ešte stále z našich daní, ktoré idú do EU a potom naspäť prispievame na projekty pre našich slovenských spoluobčanov v osadách. Ešte stále sú mnohí naši spoluobčania na hranici chudoby, ešte stále sú na Slovensku deti, ktoré nemajú najzákladnejšie potraviny a potreby pre rast. Ešte stále sú občania, ktorí majú zdravotné, či mentálne znevýhodnenie a sú odkázaní na pomoc štátu, ale hlavne na pomoc svojich najbližších a priateľov inak nielenže neprežijú, ale žijú ako v hrobe bez sociálneho kontaktu. Ešte stále máme našich starkých, ktorí dožívajú v nehumánnych podmienkach, majúcich na tele preležaniny a dekubity, pretože stav zdravotníctva je žalostný, pracovníkov málo a finančne poddimenzovaných.

Premyslenou manipuláciou nás zbavujú zraku, sluchu aj rozumu. Predkladajú jediný správny spôsob ako byť dobrým, humánnym a tolerantným človekom . A národ prestáva vnímať vlastnými očami, počúvať vlastnými ušami a vytvárať si úsudok vlastným rozumom. Pretože každý jeden človek sa v rámci seba prijatia, chce stať lepším človekom.

Akoby to naozaj išlo vypitím kakauka  v instantnej forme ponúkané našimi slniečkami a zrazu sa z každého jedného človeka stal nový človek, ten lepší.

Nebuďme pokryteckí, prestaňme prijímať cudzie názory, ale vytvárajme si vlastné, vlastnými očami, vlastnými ušami a vlastným rozumom a vlastným pričinením.

Na to, aby sme vedeli, že máme srdce a zdravý úsudok si nepotrebujeme  seba prijatie realizovať na cudzincoch. Môžme s tým začať doma a pomáhať tým , ktorí sú na našu pomoc odkázaní. Človek si svoje seba potvrdenie nájde aj v tom, keď je citlivý a užitočný v rámci blízkeho okolia.

Vari máme malo rodín, ktoré žijú v núdzi, v zlých pomeroch, kde deťom chýbaju základne potraviny, teplo, svetlo atd.  Mnohí rodičia  robia všetko preto, aby ich deti prežili. A na pomoc nemusíme mať ani vlastné priestory stačí, keď si vyberieme a budeme ich zo svojich nadbytkov peňazí, šatstva, atď. podporovať. Existuje pomoc potrebných napriamo.  Veď sa poobzerajme vo vlastnom okolí. Aj tam možno nájdeme zodratú osamelú, či rozvedenú matku, alebo rodinu žijúcu z ruky do úst, ktorá bude vďačná ak je práve  vďačnosť, ktorú  tak potrebujete k sebauspokojeniu.

Skúste ísť s osamelou babkou do parku, doniesť jej  nákup z obchodu, alebo jej upratať, či navariť. Nepotrebujete nijakú svetovú kampaň stačia Vám otvorene oči a srdce. A v prípade, ze si potrebujete kompenzovať alebo vyriešiť dilemu v otázkach farby pleti. Vyberte si pracujúcu Rómku, ktorá ma veľa deti a muža v base. Ani netušíte aká vie byt vďačná,  keď ju beriete ako seberovnú a poskytnete jej pomoc bez nadradenosti.

No zrejme to už nie je také in, keď nestojíte vo svetle reflektorov a kamier a osobne ambície pomáhať nestoja na prehodení zodpovednosti na ostatných, ale realizujete ich z vlastných zdrojov peňazí, času, ochoty a bez potlesku.

Zbytočne budete o pomoci a otvorenosti hovoriť, keď sami máte zatvorené srdce, oči, sluch aj rozum a nepomáhate vlastným ľuďom svojim osobným pričinením.