Do nemocnice prichádzame poväčšine z dvoch dôvodov. Ako pacient, ktorému odporučili hospitalizáciu pre jeho zdravotné dôvody, alebo návšteva takého pacienta. V jednom i druhom prípade nás sprevádzajú rôzne pocity už len, keď do budovy nemocnice vstúpime. Ako pacient prežívame odlúčenie od svojich blízkych, trápime sa obavami o svoje zdravie, či prežívame bolesť z onemocnenia. Ako návšteva sme na tom s pocitmi tiež rôznorodo. Máme strach o našeho blízkeho, či je onemocnenie nie je vážne, poprípade s ním spolutrpíme pri bolestiach. V každom prípade len výnimočne ideme do nemocnice s radosťou, či príjemnými pocitmi.
Pri jednej takej návšteve nemocnice, keď som tam bola na návšteve za príbuzným, chcela som si počas nášho rozhovoru dať kávu. Kávomatov je v takýchto zariadeniach neúrekom a nuž som sa k jednému z nich vybrala. Menšiu mincu ako 2 eurá som nenašla a tak som ju vhodila do otvoru, zvolila nápoj. Stáli sme pri automate na kávu, pokračujúc pri rozhovore a čakali. Zdalo sa mi, že nejak dlho čakáme, kým sa ozve zvuk spusteného plastového pohára, do ktorého za klokotavého zvuku pribudne požadovaný nápoj. Rozhovor som prerušila a pozornejšie si prezrela automat na kávu. Na svetelnom displeji blikotal nápis “ Automat mince nevydáva „. Nič také som si predtým nevšimla, začala som hľadať tlačítko storno. V domiení, že svoju objednávku vystornujem a kávu si zvolím na inom automate. Nech som hľadala ako dôkladne nijaké tlačidlo storno, či jemu podobné som nenašla. V peňaženke som už nijaké mince nemala, bufet bol zatvorený a preto som bola nútená, odoprieť si tento mok. Práve vo chvíli, keď som frfľala na celý predaj prostredníctvom automatov som si uvedomila, že hundranie nie je to správne, čo by som mala v danej chvíli urobiť.
Vrátila som sa k automatu, vytočila telefónne číslo, predstavila sa a žiadala svoje peniaze späť. Na druhom konci aparátu mi pani povedala, že sa na reklamáciu pozrú a zavolajú mi na druhý deň odpoveď. Upozornila ma však, že ak na automate svietil oznam, že automat mince nevydáva, tak sa so svojimi s dvomi eurami môžem rozlúčiť. Milej pani som však odpovedala, že automat má byť nastavený tak, aby v prípade vhodenia mince nesprávnej hodnoty, túto neprijal, ale vyhodil ju von do spodného priestoru. A malo by byť v záujme prevádzkovateľa reagovať na pripomienky zákazníka a prijať opatrenia. Zložila som telefón a neostávalo mi len počkať do druhého dňa.
Na druhý deň sa mi zo spoločnosti prevádzkujúcej automaty na kávu ozvali. Kde sa vraj nachádzam, že mi chcú vrátiť dve eurá. V tom čase som nebola v blízkosti a tak som pracovníkovi uviedla telefónne číslo a oblasť kde môžu niekomu z mojej rodiny peniaze vrátiť. Stalo sa. Prebehol telefonát, dohodnutie miesta a peniaze pracovník doniesol. Mala by som byť spokojná, ale …
Rozmýšľam nad tým, že to bolo príliš jednoduché. Ja som sa ozvala, no koľko je tých, čo pre vlastné starosti sami so sebou, či svojich blízkych nezdvihnú telefón, alebo sa nedovolajú pravdy a nechajú sa odbiť. Pri frekvencii ľudí, ktorí do nemocnice prídu a pri tých všetkých starostiach, s ktorými sa ich mysle boria a pri dĺžke prevádzkovania automatov je to pre spoločnosť veľmi slušný biznis.
mili911 Ďakujem za komentáre. ...
Martha Bielska Mili, nepríjemná ...
filozof52 Milúš, mňa tieto automaty... ...
rozum22 Pekne napísané aj pekný ...
Celá debata | RSS tejto debaty