http://mili911.blog.pravda.sk/

Viktóriu svoju dcéru som nevidela tri mesiace. Odkedy odišla do Bratislavy sa mi mobilom ozvala len raz. Premýšľala som koľko času ešte uplynie, kým ma príde navštíviť domov. Spomínam si, že povedala najneskôr na vianoce. Ách, vianoce, tie budú až za päť mesiacov. Telefonát bol krátky, takže som jej nestihla povedať, že ak nemá peniaze na cestu, tak jej ich pošlem. […]

Slová, ktoré ste si práve prečítali možno vo vás vzbudili pohoršenie. Musím sa priznať, že pokiaľ by som onej predmetnej vety nebola priamo učastná, tiež by som asi pocítila pohoršenie. No v mojom prípade som sa k danému pocitu neprepracovala ani k iným dalším ako sú morálne či iné odsúdenie. Bola som totižto v šoku. Onú vetu vyhrklo zo seba dospievajúce dieťa, […]

Som dospelá a už sa nikým nenechám obmedzovať. Nikto nemá právo mi hovoriť ako mám žiť ani moja vlastná mater nie.“Odchádzam, tu ma všetko dusí.“ Cestujem z rodného mesta, kde zdochol pes, nedokončila som školu, ale v Bratislave nájdem nejaké uplatnenie. Mnohí, ktorých som poznala tu pracujú, tak sa hádam uplacírujem niekde aj ja. Prvý den v Blave nebol ako […]

Za oknom na oblohe bolo vidno hviezdy. Pohľad, ktorý by ju bežne potešil a upokojil. Teraz ho však nevnímala jasne. Cez zaslzené oči tie hviezdy neboli zreteľné. Cítila sa veľmi bezmocná a v hlave jej vírilo nespočetne veľa otázok. „Kde mohla urobiť chybu a čo zanedbala pri výchove svojho jediného syna?“ Večer prebiehal ako zvyčajne. Venovala sa domácim […]

Ako hlasno je potrebne kričať, aby sme počuli. Máme pocit, že majú všetko, čo potrebujú. Bývanie, stravu, počítač, zábavu, dobrú školu, priateľov, záujmy a nás rodičov. Dospievajúce deti. Občas nás vytáčajú svojimi poznámkami do nepríčetnosti, občas nad ich správaním krčíme ramenami, ale v podstate máme pocit, že im nič nechýba. Všetko, čo je tkz. mierne […]