http://mili911.blog.pravda.sk/

Som dospelá a už sa nikým nenechám obmedzovať. Nikto nemá právo mi hovoriť ako mám žiť ani moja vlastná mater nie.“Odchádzam, tu ma všetko dusí.“ Cestujem z rodného mesta, kde zdochol pes, nedokončila som školu, ale v Bratislave nájdem nejaké uplatnenie. Mnohí, ktorých som poznala tu pracujú, tak sa hádam uplacírujem niekde aj ja. Prvý den v Blave nebol ako som si predstavovala. Kamoška mi našla bývanie u takého obstaróžneho seladona, ktorý ma v noci chodil do izby otravovať. Prerevala som v kúpelni dva týždne, pretože som nemala kam inam by som šla, ani dostatok love na iný podnájom. Prácu som si našla takmer okamžite, som čašníčka v malej nemenovanej krčme. Zaučila som sa rýchlo a opilcov, ktorí sa ma občas pokúšajú potľapkať po zadku, zvládam vcelku dobre. Aj bývanie som už vyriešila, okamžite po prvej zálohe som sa presťahovala a na svoje zážitky u toho úchyla sa snažím, čo najskôr zabudnúť. Nový život sa mi celkom páči. V práci je sranda a potom samé žúrky, chodím domov kedy sa mi zachce. Alkohol mi chutí, nie že by som sa pravidelne opíjala, ale párkrát sa zadarilo. Partia je fajn, stále sa okolo niekto zaujímavý točí. Práve sa mi páči Milan. Je spoločenský, srandovný, vie ma rozosmiať a chráni si ma ako drahokam. Aj minule to dal celkom zjavne navedomie sladkému blondiakovi, ktorý po mne pokukával celý večer. Z monoklom už nevyzeral tak dobre, ale aj tak nie je na zahodenie. Napísala som mu svoje telefonne číslo a povedala, kedy budem mať v krčme službu. Malá taktická vyhýbka. Milan totiž robí na opačnej smene a tak v tom čase bude sladko spať po službe, ešte, že bývame každý sám, takto nemá absolútny prehľad o tom, čo robím. V ten večer sa opäť zadarilo s WC misou som si tykala celú noc. Dúfam, že sa ráno zobudím do roboty. Možno ten fešáčik príde. Prišiel,  ale o tom i inom nabudúce.

Mili