http://mili911.blog.pravda.sk/

Moja mama je alkoholik a možno by sa jej diagnóza mala rozšíriť pretože zapíja tabletky alkoholom. S otcom sa rozviedla už dávno.

Od kedy si pamätám nesprávala sa k nemu dobre. Najmä odvtedy ako začala robiť v bare. Narazila si tam o jedenásť rokov mladšieho chlapa a od toho času sa začala naša skoro normálna rodina rozpadať.

Otec bol tvrdohlavý, najskôr si to nechcel priznať, ale časom sa začali hádať. Neboli to len bežné hádky, občas sa končievali rozbíjaním nábytku, alebo bitkou. Na druhý deň sa porozbíjaný nábytok pokúšal znovu poskladať. Mama tá pre istotu neprišla domov vôbec. Bola už taká.

V časoch, keď sa zdalo, že je všetko relatívne v poriadku, rada nejakú tú hádku vyprovokovala. Spúšťačom bol alkohol.

Aj otec si rád vypil nejaké to pivko v krčme s kamarátmi, no po príchode domov zaliezol spať. Nepamätám sa kedy začal piť. Len sa domýšľam, či to nezačalo v čase, keď si definitívne uvedomil, že je paroháč. Nemienil to nijako riešiť.

Vo svetlých chvíľkach sa mama o nás starala akoby sa nič nestalo. Navarila, upratala, poobšívala všetko, čo bolo treba a ja som si uvedomila, že by pri troche snaženia náš domov mohol byť taký pekný ako predtým. Všade plno kvetov, čistulinko a útulne. Táto idylka netrvala dlho. Mama sa naďalej ťahala so svojím amantom a stávalo sa, že neprišla aj niekoľko týždňov. Otca to dožralo a požiadal o rozvod a ja som bola zverená do výchovy jemu. Mamu zaviazali platiť výživné. Nikdy však nezaplatila ani korunu. Neplatenie výživného obhajovala tým, že, keď prišla domov, tak nakúpila potraviny a navarila. Otec ju síce nezažaloval za neplatenie výživného, no trucoval po svojom.

Neskôr ako som sa dozvedela, tak otec z trucu, že mama neprispieva na bývanie, ani na mňa, neplatil nájomné za byt, v ktorom sme bývali. Dlh na nájomnom sa vyšplhal na dosť vysokú sumu a naši museli byt predať, aby sme sa neocitli na ulici. Otec viac ako dve tretiny z predaja bytu prenechal mame, aby si kúpila byt, v ktorom som mala bývať aj ja. Chodila som do školy a s otcom do malej dediny, kde líšky dávajú dobrú noc som ísť nemohla.

Mama nám kúpila garsónku bola celkom pekná a veľká. Dalo sa v nej slušne bývať. Nasťahovali sme sa a ja som si ani nestačila zvyknúť na naše vzájomné spolužitie a vycestovala som na stáž do Čiech. Myslela som si, že bude konečne spokojná. Žiaľ, ako veľmi som sa mýlila.

Ona nerobila chyby, preto, že neznášala môjho otca. So svojím priateľom, s ktorým bola už viac ako 17 rokov čoraz častejšie popíjala. Míňala na neho peniaze po malých, ale aj väčších čiastkách. V prípade, že nemala peniaze, vzala si pôžičku, ktorú nesplácala. Po určitom čase jej bankové inštitúcie odmietli poskytnúť akúkoľvek čiastku na pôžičku. Prestala používať bankové služby aj bankové účty. Peniaze si začala požičiavať od rôznych nebankových subjektov. Neustále niečo splácala. Na splátenie jednej pôžičky si vzala druhú. Často menila telefónne čísla, aby ju nemohli kontaktovať veritelia. Dlhy jej prerástli cez hlavu a jej priateľ mal neustále nejaké požiadavky. Poskytol jej pomoc.Našiel agentku cez reality a tá jej sprostredkovala hotovostnú pôžičku 10 000 euro a ako proti hodnotu založila byt. Dostala podpísať nejaké papiere, splnomocnenia agentke. Verila jej, veď ju vybavil muž, s ktorým žije.

Táto pôžička bola maximálne nevýhodná, pretože mama mala vrátiť 30 000 euro. Mesačné splátky boli neuveriteľne vysoké, vzhľadom na jej mesačný príjem. Za necelé dva mesiace ju v byte navštívil konateľ jednej spoločnosti a oznámil jej, že sa musí vysťahovať, pretože byt predal nejakej osobe. Neprišiel sám, ale s dvomi vysokými holohlavými chlapmi, ktorí ani nemuseli mať nálepku mafia. Aj napriek hladine alkoholu, ktorú mala  v tej chvíli v krvi jej bolo okamžite jasné, že ak sa bleskovo nevysťahuje, tak ju budú hľadať v Dunaji. Toľko sa písalo o bytovej mafii, že vyhľadáva ľudí, ktorých môže obrať o byt a ona si ju našla sama. Aj to málo, čo sme mali dala do verejného skladu a išla bývať na ubytovňu.

Po celý čas, čo som bola na stáži som sa mame nikdy nevedela dovolať. S otcom som pravidelne komunikovala až raz. Jeho mobil bol vypnutý. Prostredníctvom známych som sa dozvedela, že pred dvomi týždnami zomrel a je pochovaný v rodnej dedine. Mama mi to nedala vedieť, nezavolala mi a na pohrebe otcovi tiež nebola.

Zo slobodárky kam sa mama nasťahovala ju vyhodili pre alkohol a neplatenie, Našla si teda inú, potom dalšiu a dalšiu. Teraz vraj býva medzi rómami a nemá robotu. Priateľ sa s ňou rozišiel a na rozlúčku ju vraj zmlátil tak, že nevládala pohnúť rukami ani nohami dva týždne.

Pricestovala som. Zašla na otcov hrob a pozrieť mamu. Bola opitá, len mi vulgárne nadávala a obvinila ma, že ja môžem za to, že ju nechal jej priateľ. Vraj je ku nej hnusný odkedy žije so mnou. My dvaja sa pred ňou schovávame ale určite sme spolu. Vyhodila ma, nemám od nej čakať ani cent, že aj ona má právo na život.

Vrátila som sa do Prahy. Ostala som odkázaná sama na seba. Plnoletá, no nedospelá. Musím však rýchlo dospieť. Školu som prerušila. Našla som si ubytovanie a dobrú prácu. Najskôr si musím vytvoriť domov a zabezpečiť sa. Keď všetko pôjde dobre v septembri si dorobím maturitu.