http://mili911.blog.pravda.sk/

„Pozerám sa dozadu, vidim, čo sa mi vôbec ale vôbec nepáči. Na roky minulé nie som hrdý.Toľko chýb a toľko premrhaného času. Necítim však nijakú sebaľútosť. Prichádzajú mi na um detaily a situácie, ktoré som prežil. V duši cítim pokoj a rovnováhu. Dnes sa na minulosť pozerám s nadhľadom. Nie vôbec nie som pyšný ako som prežil dvadsať rokov, ale už tomu rozumiem, už sa nebojím, už nepochybujem. Zmieril som sa so svojou minulosťou, nechal ju odísť, zabudol na všetko, odpustil všetkým a čo je najdôležitejšie odpustil som sám sebe. Pochopil  som, že nie on, či oni, nie spoločnosť, nie iní ľudia, nie moja rodina, nie peniaze, nie práca, nie šéf, nie zdravie, nie vzťahy vytvárali môj život. Bol som to ja sám , to ako som rozmýšľal, čomu som sa venoval, komu a čomu som veril, ako som konal. Nik iný len ja sám som si vytvoril život, aký som žil“.

Hodnotiť prežité, cítiť hanbu, smútok, či ľútosť, pocity bezmocnosti, či straty je také ľudské, človek sa v tom môže hrabať, hodnotiť, či analyzovať to je také moderné „vedecké“. A možno tomu venovať ďalších päť, či desať alebo aj dvadsať rokov. Prinesie nám to však nejaký úžitok, alebo pokračujeme v živote formou pokus-omyl?

Prečo je tak ťažké uveriť, že si sami vytvárame realitu svojho života?

“ Uvedomujem si, že len vlastným pričinením som si vytvoril a stále vytváram súčasnú realitu, v ktorej teraz žijem. Uvedomujem si, že len moje vlastné myšlienky, konanie a činy má priviedli do stavu, v ktorom sa teraz nachádzam. Ak sa mi dari zle, je to len projekcia mojich predchadzajucich myšlienok, správania a činov. Som ochotný odpustiť všetkým ľuďom, rodine, priateľom a hlavne  nepriateľom. No hlavne som ochotný odpustiť sám sebe v celej línii času, v minulosti, prítomnosti aj budúcnosti.“

Skutočné pochopenie konania a diania  v rokoch minulých je v pocite vyrovnanosti, vďaky a lásky, sebaprijatia a zodpovednosti.

Najprv sa zbavujeme vzorcov, ktoré sme si osvojili od svojich rodičov, rodiny a priateľov, neskôr vzorcov spoločenských, nakoniec svojich vlastných, kým  nepochopíme to, čo sme počuli tisíckrát, jedným uchom dnu a druhým von. Vo všetkom je BOH. Aj v nás.

Nie nebudeme sa tu baviť o náboženstve. Len sa pokúsime pochopiť tisíckrát povedané, tisíckrát vypočuté, avšak akoby nepochopené.

Čo to vlastne znamená, že vo všetkom je boh, vo mne, v tebe, v prírode, v tele, vo vesmíre, atď= schopnosť tvoriť, vytvárať, materializovať, zhmotňovať.

Keď vo všetkom, tak aj myšlienkach, v slovách, v činoch, keď všade, tak aj v čase aj priestore.

Slobodná vôľa aj toto nám v ušiach mnohokrát zarezonovalo, povedané, vypočuté ale či aj pochopené? Môžeme si vybrať správanie, konanie, dokonca aj myšlienky.

A keď si môžeme vybrať myšlienku a môžeme ňou tvoriť. A keď dokážeme myšlienkami tvoriť a máme slobodnú vôľu, môžeme si vyberať kreatívne myšlienky a tvoriť to, čo v nás vyvoláva prijemne pocity.

Ako na zemi, tak aj v nebi = toľkokrát zopakované, že už to znie len ako veta, ktorá ani nemá zmysel pre ateistov= hoci kľudne by sme na tejto vibrácii textu mohli povedať ako vo vnútri tak aj  navonok, ba aj porekadlo tomu podobné = kto seje búrku, žne vietor.

A napokon už toľkokrát omieľaná KARMA – rozoberať slovo, či význam v tejto súvislosti je zaplietanie sa do rôznych teórii, čo je nepodstatné. Pointou tohto slova ako významu stačí ak zjednodušene povieme, že funguje ako vysielač a prijímač. Všetko, čo vyšleme sa vráti.

Nuž ak si k tomu pridáme aj zodpovednosť, že by nebolo na škodu vysielať zo svojho vnútra smerom von zodpovedne myšlienky, slová a činy vychádzajúce z konštruktívnej energie. Len my sme najúžasnejší tvorci, s neuveriteľnými možnosťami a schopnosťami vytvárania dejov nielen vo vlastných životoch.

Tak prečo sa nám ten náš život nepáči ?

Nik iný tvoj život za teba nevytvorí, len ty sám. Tak už skonči s výhovorkami, s hľadaním príčin, vinníkov, či obetí, dôvodov, len zbytočne strácaš čas a svojou nečinnosťou čiže deštrukciou ničiš seba ale aj svoje okolie.

TAK PRETO.