Úryvok : Šestnásť rokov v temnote
K tomuto rozhodnutiu som sa dokopávala veľmi dlho. Už na začiatku nášho vzťahu som mu povedala, že ak si budem istá, že bude šťastnejší bezomňa bez slova zmiznem a už mu nebudem vstupovať do života. Trvalo mi roky, kým som si vôbec pripustila, že som nikdy nemohla zmeniť život pre ktorý sa rozhodol. Nejako som do neho nezapadla, či skôr nie veľmi sa mi páčil. Tvoril ho chaos vo všetkých jeho oblastiach, ktoré som za celé roky nepochopila. A ak si priznám ani som tú jeho vonkajšiu stránku života pochopiť ani nechcela. Bola mi cudzia, nepriateľská a nebezpečná. Nič pre mňa. Nič pre môj život.
Zamilovala som sa do neho, milovala som jeho skrytú stránku osobnosti, milovala som jeho cit pre nehu, lásku, pre jeho zmysel pre vernosť. Milovala som ho pre skryté slzy dojatia, keď sa dival na hrajúce sa dieťa, milovala som ho pre nežný dotyk, ktorým sa dotýkal bláznivého a hravého šťeňaťa. Milovala som ho pre jeho citlivosť, pre jeho statočnosť, pre jeho osobitosť vnímania, jeho spontánnosť, vášeň a prežívanie.
Napriek tomu som sa ho snažila celé roky zmeniť. Zmeniť jeho chaotický, nebezpečný a neusporiadaný život na svoj obraz.
Milujem harmóniu, milujem bezpečie, milujem svoju silu, možnosť vytvoriť si život sama zodpovedne.
… už to ďalej nešlo.
“ Ak neprídeš dnes, tak už ani nikdy nechoď“ – tie slová sa mi už nezdali ani tvrdé. Znovu a znovu som nezapadla do jeho scenára teraz alebo nikdy. Vždy bol taký. Ja som to odmietala vidieť, naivne som verila, že ho naučím postupovať krok za krokom a možno aj zodpovednosti za seba a voči blízkym. Pokúšala som sa naučiť ho, aby si vo svojom živote urobil poriadok, aby si určil priority, aby …. ale to už je jedno.
Pochopila som, že sa mýlim, že ja sa snažím o niečo, o čo on nikdy nestál a ani nestojí. Problémy? Nie on, ale ja som mala problémy vysporiadať sa s tým, čo som vo svojom živote nechcela. Hádky, nedorozumenia ? To ja som sa hnevala, rozčuľovala nad nezmyselným, arogantným postojom a konaním, pre ktoré nemal prácu a bývanie. Mňa trápilo, keď si nemal začo kúpiť oblečenie. Mňa urážalo, keď nemal ani na rožok.
Vyhádala som sa s ním do nepríčetnosti. A on? Mal v paži. Za celé roky sa nestalo, žeby umrel od hladu, alebo skončil ako bezdomovec. Išiel si svoje. Žil ako sám chcel. On nemal problémy. Tisíckrát som sa sklamala, tisíckrát nahnevala, tisíckrát som ho chcela opustiť.
“ Bude aj lepšie“ – vravieval.
Neustale som v hlave riešila, či si premietala ako a čo urobiť, aby zmenil život, ktorý sa mi nepáči, znervózňuje má, zneisťuje a trápi. Až ma to neustále racionalizovanie unavilo. Musela som vypnúť. Nezaoberať sa riešením jeho problémov. Pretože jediným problémom, ktorý ho dokázal vytočiť som bola ja.
Ja som jeho problém.
Uvedomila som si, či sa mi to páči, alebo nie musím odísť, nesmiem mu viac vstupovať do života. Bezomňa žije šťastnejšie, žije život aký si vybral. To ja som mu ho znepríjemňovala svojimi výčitkami, tlakom, aby zmenil to, či ono. To ja som mu premietala jeho vlastné rozhodnutia ako chyby v zrkadle, to ja som bola arogantná a neúctivá k jeho voľbe.
Musim ísť, spochybnila som tvoju slobodu a právo na vlastný život.
Navždy ostaneš v mojom srdci, milujem ťa a preto ti dávam slobodu.
Ži život aký si si vybral a buď šťastný.
Celá debata | RSS tejto debaty