http://mili911.blog.pravda.sk/

Nedalo mi, aby som nezareagovala na pekný článok od autorky Marthy Bielskej.

Mnohí z nás dokážu až za hrob milovať svojho partnera. Sú nesmierne obetaví, láskaví, starostliví, milujúci a preto nezriedka bývajú zaskočení, ked sa v ich živote vyskytne . Aférka partnera, flirtovanie, nevera. Začínajú žiarliť, kladú si otázky. Prečo sa to stalo práve mne ?

Preto, že nemilovali dostatočne sami seba.

V biblii sa hovorí “ Miluj svojho blížneho, AKO SEBA SAMEHO“ Na to posledné akoby sme zabúdali.

Nie je to len fráza, ved koľkí z nás dokážu z lásky pre svojich blízkych urobiť nemožné a na seba zabúdajú, svoje potreby odsúvajú na vedľajšiu kolaj.

Casto to súvisí s tým že sme odpozerali kupčenie z láskou. Dostali sme do vienka nesprávne informácie, že lásku si treba zaslúžiť. O čo viac sa budeme v partnerskom vzťahu snažiť, o to viacej nás budú naši partneri milovať. A preto čoraz viacej kompetencií na seba preberáme. Coraz viac sme zavalený rôznymi činnosťami, len aby sme nášmu partnerovi dali najavo svoju lásku a očakávame, že on bude reagovať podobne. Naše očakávania sa však nesplnia. Muž prestáva mať záujem o utahanú, neustále ufrfľanú, či oveľa menej upravenú parnerku a ženu tiež časom prestane priťahovať chlap, ktorého kam položí, tam ho nájde. Cím dlhšie partnerský vzťah trvá, tým viac sa partneri menia. Menia sa duševne, telesne aj psychicky. Je to v poriadku. Pokiaľ sa menia v rovnakom tempe, za rovnakých podmienok, čiže rovnako rozdelené partnerské, či rodičovské kompetencie. A nie jeden na úkor druhého.

Sú medzi nami aj tí, ktorí nežiarlia. Nepoznajú tento pocit a preto sa vynára otázka. Milujú vôbec?

Milujú, milujú svojho partnera a milujú aj sami seba. Nežiarlia, preto, že sú presvedčení, že sú hodnotným partnerom práve pre neho. Vychádzajú zo zdravého sebavedomia a sebalásky. Mať rád samého seba a prijímať sa komplexne je veľmi dôležité. Nepatria medzi  otrokov porovnávania sa z inými ani z hľadiska telesného ani duševného. Ved, čo už tu možno naporovnávať. Nenájdeme na svete dve úplne rovnaké bytosti. Iste, jednovaječné dvojčatá na vlas podobné, ale aj tak to nie je to isté. Nedisponujú rovnakými psychickými a duševnými vlastnosťami.

Sme proste všetci jedineční a neopakovateľní.

Rovnocenní partneri. Dávajú lásku, bez toho, aby sa obetovali. Dávajú jej toľko koľko sa rodí v nich samých. Nepotrebujú, aby ich láskou naplnil ich partner. Majú ju v sebe. Sú sebavedomí a rovnako dokážu dávať i prijímať. Nežiadajú viac, nepotrebujú si ju nejakým spôsobom zaslúžiť. Vedia o svojej cene. V partnerskom živote si delia svoje povinnosti rovnomerne.

Dalo by sa napísať ešte veľa písmenok a postrehov a preto je táto téma pre život stále otvorená ……