http://mili911.blog.pravda.sk/

Stáva sa nezriedka, že sa mi nakopí viacero povinností a nejak sa mi nepodarí ísť spať, alebo pobudnúť v spánku toľko, čo by sa patrilo telu poskytnúť. Aj dnes potrebovala som spracovať projekt a tak som slepila oči do tretej rána. Nuž to ranné vstávanie o šiestej nebude veru veľmi veselé. Niekoľkokrát mi padla technika, údaje sa stratili a bolo treba PC nakrmiť nanovo. Uľavu mi neprinieslo ani zanadávanie si od pľúc. Aj napriek únave ma energia pracovať s ľudmi a pre ľudí neopúšťa. Snád ma dobíja slnko, snád je to optimizmus, alebo len pocit, že občasná únava prinesie úľavu tomu, kto to potrebuje. Nič však nemožno preháňať, ani ja nevydržím ako kôň a tak si čo najskôr doprajem víkend plný leňošenia a nič nerobenia. Možno ma teraz ženie do maximálneho výkonu fakt, že aj ja musím spraviť, čo je v mojich silách, aby sa stále viac a viac hovorilo o ľudoch, ktorí potrebujú pomoc a podporu zo všetkých strán a všetkých zdrojov, aby sme čo najviac eliminovali ich negatívne pocity beznádeje a zúfalstva a apatie zo života. Opäť odišiel človek, ktorý v čase svetlejších chvíľ tvoril a spieval piesne, prinášal potešenie a už ho niet.

Vzala ho desivá pani, ktorá sa prechádza aj medzi nami – nevyberá si koho si uloví, či omotá okolo prsta, nehľadí na pohlavie, vek, či vzdelanie, pracovné zameranie – známa neznáma – depresia, či mániodepresia.

Nie je cudzinkou v mnohých domovoch a nevyzerá to tak, že by svoje kráľovstvo nechcela viac rozšíriť. Už nestačí, byť len bdelý a dodržiavať zdravý spôsob života a rovnováhu medzi prácou a oddychom. Musíme urobiť viac…ja …aj vy… aj sused oproti, ba dokonca  úradníčka na pošte a aj celá spoločnosť.

Musíme spojiť všetky sily a vziať jej aj minimálnu šancu kraľovať v našich životoch.