http://mili911.blog.pravda.sk/

Keď vstupujeme do vzťahu, či vyberáme si jedného z potenciálnych partnerov, najčastejšie si vyberieme toho, čo najväčšmi zrkadlí náš príbeh o láske.

Nezvažujeme racionálne, či ten, či onen partner je pre nás ten najvhodnejší,  podvedome si vyberáme toho, ktorý najlepšie zrkadlí našu predstavu o láske a vzťahu. O tom ako by mala vyzerať a ako by mala prebiehať a aké by v nej mali partneri mať role.

Svoje príbehy o láske nielen zažívame, ale neustále dopĺňame, prepisujeme na základe našich skúseností a zážitkov, či meniacich sa postojov.V partnerských zväzkoch dochádza najčastejšie ku krízam práve preto, že jeden z partnerov zmenil, či doplnil svoju predstavu o tom ako by jeho príbeh lásky mal vyzerať a ten druhý z partnerov zotrváva vo svojom.

Najčastejšie sa v praxi stretávame s príbehom lásky – príbeh  sebaobetovania, ktorý samozrejme nebol práve tým spoločným príbehom, ktorý partnerov spojil, ale je tým, ku ktorému sa obaja dopracovali. Je otázkou času, čo bude s týmto partnerstvom ak ten, ktorý sa najviac a najčastejšie obetováva nebude chcieť svoju rolu hrať ďalej.

Vierka práve dokončila obchodnú akadémiu, keď si povedala, že skúsi šťastie v Bratislave. Doma by si aj tak nenašla prácu a rozšíriť rady nezamestnaných sa jej nechcelo. Mala v sebe plno elánu a patril jej svet. Krátko po príchode do veľkomesta spoznala svoju životnú lásku Rada. Bol v prvom ročníku na vysokej škole s perspektívou byť geodetom. Jej nadšenie a elán Radoslava priťahovali Vierka bola ako životabudič. O všetko sa zaujímala mala rebelanský postoj ku konzervatívnemu mysleniu i životu a jemu  sa to páčilo. Veľmi rýchlo sa zahľadel do jej prekrásnych hnedých očí a malinových pier. Ani chvíľku sa s ňou nenudil. Zaujímalo ju všetko. Ľudia, politika, umenie, divadlo, takmer všetko mali spoločné a on jej spontánnosť a nadšenie  na nej obdivoval. Bola milá, prívetivá a citlivá nielen k nemu, ale aj ku svojmu okoliu.

Netrvalo dlho a boli do seba zamilovaní až po uši. Ich randenie netrvalo dlho, lebo akosi “ náhodou “ sa ich vzťah posunul na vyššiu úroveň. Čakali dieťatko. Mali sa radi a tak nebolo nad čím veľmi rozmýšľať. Vierka pracovala, on študoval, ale bola veľmi životaschopná a tak sa dokázala postarať o celú rodinu.

Nebolo to vždy ľahké. Malé dieťa, práca, rodičia ďaleko, svokrovci pri ochorení malej neboli ochotní, ale nič to. Poradila si aj vtedy. Kamarátky pomáhali, navzájom sa starali o svoje ratolesti pri detských chorobách.

Rado v pokoji študoval. Vierka si pomáhala ako vedela v nádeji, že keď doštuduje nejakým spôsobom to rodine vráti. Nestalo sa. Začal zarábať, nebolo to bohviečo, ale snažil sa. Aspoň vtedy si to myslela. Naďalej sa starala o celý chod domácnosti a snažila sa zosúladiť svoje pracovné povinnosti so starostlivosťou o malú. Na Rada sa v tomto nedalo spoľahnúť, vždy, keď bola odkázaná na to, aby vybral malú zo škôlky mal neodkladné povinnosti alebo sa zabudol v teréne.

V tomto si bola načistom, ohľadom malej sa na neho spoliehať nemôže a tak sa prispôsobila. Zmenila prácu, aby rýchlejšie reagovala na potreby dieťaťa. Odišla zo svojho oboru a začala pracovať v skôlke. Malá už vyrástla a mala ísť do školy, keď tu zrazu zistila, že je v druhom stave. Čakala svoje druhé dieťa. Veľmi sa naň tešila a začal rovnaky kolobeh ako pri prvom. Ubehlo pár rôčkov a aj druhé dieťa išlo do školy. Jej život sa ani potom príliš nezmenil. Práca, ktorá ju veľmi nenapĺňala, ale vyhovovala jej zabehnutému kolobehu života, deťom, partnerovi, domácnosti.

Úplne náhodou videla ich nové auto zaparkované pred cudzím panelákom a potom smsky v mobile.

„Bola v tom iná žena. Sebavedomá, spontánna, plná života a záujmov, ktoré mala s Radom spoločné.“

Ľudia s príbehom sebaobetovania majú väčšiu radosť z dávania ako dostávania. Majú dobrý pocit z toho, čo robia pre iných, hoci za to nedostávajú nič v hmatateľnej podobe. Často sa do pozície obetovateľa dostávajú viac z nutnosti než z vlastnej voľby. Nakoniec si tento vzorec správania osvoja natoľko, že si prispôsobia svoj príbeh o láske, Ich vlastná predstava o láske ich vždy postaví do role dávajúceho a práve kvôli svojmu dávaniu to môžu prijímajúcej osobe aj vyčítať. Dávať neprestanú ani keď si ich obetavosť už okolnosti nevyžadujú.

Pohybujú sa v takýchto, či podobných mentálnych vzorcoch:

– pripravenosť priniesť obeť pre partnera je znakom pravej lásky

– vzdám sa pre partnera niečoho, čo by som rada robila, ale vedomie, že môj partner je šťastný, robí šťastnou aj mňa

– jeden z partnerov sa musí zriecť svojej kariéry pre blaho rodiny

– blízky vzťah nie je len o láske, ale aj o obetiach pre lásku

– Ochota obetovať sa pre rodinu, pre partnera je kľúčovou súčasťou pravej lásky

– Byť matkou a manželkou vyžaduje obetovať sa v prospech najbližších

Bola skvelá vedela si vždy poradiť, rýchlo zareagovala na každu zmenu a potrebu svojej rodiny. Bude si vedieť poradiť aj teraz ?

Zmení osvojené mentálne vzorce  a vzorce správania,  prispôsobí ich novým skutočnostiam ?

Je to možné, ak sa pre tú zmenu rozhodne.

Rado sa domov neustále vracia, pre neho je to bezpečný prístav a domov ako si predstavoval a Vierku má stále rád. Nuž nechajme Vierku nájsť v sebe tú osobnosť do ktorej sa zamiloval. Ak bude chciet rozbije vzorce, ktoré jej už neslúžia, ale poškodzujú ju. Čaká ju cesta, nebude ľahká, to čo sa stalo zbúralo jej predstavy o láske a partnerovi. Narušilo jej dôveru v neho. Nevie, či sa dokáže vyrovnať s neverou, či dokáže odpustiť, či si dokáže zdvihnúť svoje sebavedomie, ale môže to skúsiť.

Nechcú sa rozviesť.

Prepísať svoje rozdielne príbehy lásky potrebujú obaja.